Ako správne chodiť


Bolesť nôh

Ak sa chceme naučiť správne chodiť, musíme sa najskôr naučiť správne stáť.
Než sa dieťa naučí správne chodiť, je nutné, aby sa naučilo sedieť, vstávať, stáť, potom chodiť a až neskôr sa naučí behať. Taký je postup vždy a všade, u každého človeka.
Keďže dospelý človek už všetky tieto zručnosti ovláda, má zaužívaných veľa nesprávnych stereotypov či už v sedení, státí alebo chodení, či dokonca v behaní.
Tieto stereotypy sú spôsobené rôznymi vplyvmi. V prvom rade vrodenými danosťami a poruchami postavenia napr. kostí, vývinu svalov, genetických predispozícií na zmeny v štruktúre aj iných ako svalových tkanív (väzy alebo cievy a podobne), alebo získanými poruchami, tj. ako sa naše telo postupne prispôsobovalo vonkajším podmienkam a nastavenému životnému štýlu. Na získané poruchy má vplyv nosenie obuvi, nosenie ponožiek alebo pančušiek, štýl ako nosíme ťažké bremená, prípadne zranenia, ktoré sme za života utŕžili.

Sed
Správne sedieť je ťažké, už deti na základnej škole s týmto úkonom majú veľké problémy. Správny posed je taký, kde chodidlá spočívajú na zemi tak, aby sme sa dotýkali zeme v troch oporných bodoch (päta, palec, malíček). Predkolenie je kolmé na zem a kolená majú byť v pravom uhle k predkoleniu, tj. stehná sú rovnobežné so zemou. Zadok spočíva na stoličke tak, aby sme sa opierali o stoličku v mieste, tzv. hrbolov panvovej kosti (pomôcka: to je tá časť zadnice, ktorá mladých mužov veľmi omína, keď im ich partnerka sedí na kolenách a hovoria o tzv. ostrej zadnici), tj. zadnica má byť podsadená. Chrbát má byť rovný a má byť kolmý na zem, alebo tiež sa dá popísať jeho postavenie kolmé na stehná. Plecia majú byť vystreté (ľahko dosiahnete správne postavenie pliec tak, že si dáte ruky za chrbát – staršie ročníky si iste spomenú, ako nás na základnej škole v prvom stupni nútili s takto zopnutými rukami za chrbtom sedávať – a veru nebolo to samoúčelné – chrbát sa pekne vystrel a plecia museli ísť dolu). Hlava má byť mierne podsadená dozadu, pre dámy sa v správnom postavení hlavy vytvorí veľmi nepekná dvojitá brada.

Stoj
Správny postoj je pre pohyb veľmi dôležitý a zásadný. Ak nemáme správny postoj, nemôžeme správne chodiť. Takže správny postoj má vyzerať nasledovne: chodidlá sa opierajú o zem v troch bodoch a to päta, kĺb pod malíčkom a kĺb pod palcom. Váha tela má byť na týchto troch bodoch rozložená tak, že cca 2/3 váhy tela je sústredených na päte a 1/3 sa rovným dielom delí medzi palec a malíček. Ak sme schopní sa takto postaviť a v tomto postavení zotrvať, môžeme začať so správnou chôdzou.

Postoj

Chôdza
Správna chôdza je veľmi zložitý pohyb. Totiž celé telo musí byť v správnej polohe. Pre zjednodušenie sa sústreďme na chodidlá a predkolenie s kolenami.
Správne vedený krok má niekoľko fáz: odvíjanie nohy od podložky; dotyk vonkajšej hrany chodidla o podložku; položenie chodidla na zem a opretie chodidla v troch oporných bodoch; zdvíhanie päty; odvíjanie prstov od podložky od malíčka smerom k palcu a v okamžiku, kedy sa dotýka podložky len palec, dôjde i k odvíjaniu celého chodidla a palec odráža celú hmotnosť tela na pätu druhej nohy.

Správna chôdza

Rozoberme si celý krok dopodrobna na boso:
Noha na začiatku stojí na troch oporných bodoch (päta, kĺb pod malíčkom a kĺb pod palcom) dvíha sa a následne udiera o zem, tj. krok začína dotykom pätnej časti nohy s podložkou. Päta by sa mala opierať o strednú časť, nie veľmi na okraji päty. Úder nohy o podložku by nemal byť veľmi hlučný, ak je hlučný, znamená to, že mozog je zvyknutý na to, že noha chodí v príliš mäkkých topánkach alebo po veľmi mäkkom povrchu, prípadne nie je celkom v poriadku vnímanie blízkosti zeme k chodidlu. Mozog si myslí, že zem “je ešte o kúsok ďalej” ako v skutočnosti je. Ďalšia fáza je taká, že vonkajšia hrana chodidla sa približuje k podložke, až sa jej dotkne spolu s kĺbom pod malíčkom a prikladáme na zem aj kĺb pod palcom. V tomto okamžiku sa chodidlo dotýka zeme všetkými tromi bodmi a tejto fáze hovoríme statická fáza, lebo chodidlo “stojí”. Koleno a predkolenie je v tejto fáze postavené tak, že smeruje priamo dopredu (nie je vytočené do strán a ani vtočené dovnútra k druhému kolenu). Chodidlá smerujú dopredu a sú pekne rovnobežné. Chodidlo sa z tejto fázy presúva do fázy dynamickej – “pohybovej”, kedy sa dvíha päta od zeme (moment pred odvíjaním päty od zeme sa chodidlo akoby pritlačí k zemi a pomerne sa predĺži), v tomto momente sa o zem oprú všetky kĺby pod jednotlivými prstami (teda už nie len pod palcom a pod malíčkom), chodidlo sa v prednej časti rozšíri a začne sa odvíjanie prstov od zeme v smere od malíčka k palcu. Palec odráža celú hmotnosť tela na pätu druhej nohy.

Z uvedeného môžeme usudzovať tieto dôležité fakty:
V určitej fáze, na veľmi malý okamih sa chodidlo predĺži. To znamená, že klenba nohy sa čiastočne riadene zníži. V ďalšej fáze sa chodidlo rozšíri v prednoží, teda v oblasti prstov chodidla, presunutím váhy tela do prednej časti chodidla. Toto znamená, že priečna klenba na určitý malý okamih v kroku poklesne. Palec odráža celú hmotnosť tela -to znamená, že jeho robustnosť, pružnosť a tiež aj postavenie na chodidle je zásadné pre dokonalý a pružný odraz chodidla od zeme.

Predĺženie, rozšírenie chodidla a odraz chodidla z palca sú zásadné pri výbere topánok. Topánky musia mať dostatočnú dĺžku a dostatočnú šírku na to, aby sa noha v nich mohla vhodne “rozpliešťať”. Rovnako tak musí mať topánka vhodne urobený ohyb v prvej tretine od špičky, aby sa palec mohol účinne zúčastňovať a vytvárať pružný odraz chodidla od zeme.

Pri kúpe topánok si teda dajte záležať nie len na ich výzore, a aký estetický vplyv bude mať topánka na Vaše telo (nohy, zadok a podobne), ale aj na to, ako je schopná noha vo Vami vybranej topánke plniť svoje základné funkcie. Nohy nás nosia po celý život, a preto je potrebné sa o ne starať a šetriť si ich, od mladosti až do staroby. (Príležitostné nosenie nevhodnej, ale extrémne peknej a estetickej obuvi tu nehrá úlohu.) Tvrdenie “veď už 20 rokov nosím pohodlnú obuv” pre nohy neznamená nič, ak pred tými 20timi rokmi ste nosili 20 a viac rokov nevhodnú obuv. Totiž v čase predtým, než nosíme zdravú obuv sa plne rozvíjajú naše nie úplne dobré genetické predispozície postavenia kostí, svalov a kĺbov a nevhodnými topánkami sa vyvíjajú aj nové poruchy. Takže platí v plnej miere, čo za mladi zasadíš, to na starobu zožneš.

Autor článku: Ing. Milada Nádašiová – školiteľ Centra pedikúry, s.r.o.